Sovietska história jedného muža, Stalina, je aj históriou o mužovi v pozadí, Berijovi. Obaja pochádzali z Gruzínska. Stalin bol generálny tajomník strany v Moskve a Berija zase v Gruzínsku. Druhý menovaný si všetky povýšenia v Gruzínsku a neskôr v Lubjanke zariadil cez Stalina. Prepadnutie Sovietskeho zväzu Nemeckom pomohlo Berijovi sa dostať do úplnej Stalinovej blízkosti ako príslušníkovi vplyvného päťčlenného vojnového kabinetu. Dostal na starosť 2. armádu. Stalin však vojnovým generálom neveril. Sústavne prenasledoval aj Žukova, ktorý mu to nikdy nezabudol.<br />Po vojne Berija riadil jadrové odvetvie a bol pri prvej sovietskej jadrovej skúške. Jeho vzťahy so Stalinom sa však začali ochladzovať, a tak mu mohol pomôcť iba zázrak. Ten sa stal 15.3.1953, keď Stalin zomrel. Beriju však nečakal oveľa lepší osud: bol obvinený z velezrady a zomrel tak, ako on likvidoval svojich a Stalinových neprajníkov. Dňa 23.12.1953 bol popravený.